Denník môj každodenný

28/8/17

11:50:00

  Kráčali sme po vyšľapanom chodníku, ktorý lemovali stromy. Pod nohami nám praskali suché vetvy. Hoci bol teplý letný deň, v prítmí lesa mi na holej koži naskočili zimomriavky. ,,Vzduch tu vonia inak." prelomila som ticho. ,,Vonia čisto. Cítiť v ňom prírodu." Les bol tichý a tajomný , vždy mi prišlo, že ho zahaľuje rúško niečoho neobyčajne zvláštneho. Zvonka totiž vyzeral nedobytne, akoby stromy úzko nalepené na sebe nedovolili nikomu vniknúť dnu a mohutne stáli, vysoko pozerali ponad hory, hľadeli na celé mesto a chránili tajomstvá lesa. Len čo ste však vošli do tohto bludiska stromov, zelene a zamotali ste sa do jeho tajomnej atmosféry, mali ste pocit, že les je vašim ochrancom. Ochráni vás, vaše tajomstvá a vysoké stromy vás prichýlia a ukryjú pred čímkoľvek. ,,Chceš sa o tom porozprávať?" povedala Veronika a prerušila moje úvahy o lese. Zahľadela som sa ňu červenými uplakanými očami a nechala som nech les nasiakne ďalšie tajomstvo.
bludisko zelene a vysokých stromov


  Naliali sme si ružové víno. Maďarské. Kúpili sme prvé, ktoré sme videli vo výhodnej cene. ,,Je to ružové víno, tým sa nedá nič pokaziť." s úsmevom sme ho brali k pokladni. Prvý pohár sme do seba vyliali, nebolo zrovna najchutnejšie. No s každým pohárom chutilo čoraz lepšie a pri treťom sme prestali vnímať jeho kyslosť. ,,Mám pár teórií." povedala Veronika. V pozadí nám hrali staré diely Pretty Little Liars. ,,Teórií? O čom?" ,,O živote predsa, dieťa moje." s úplne vážnou tvárou mi povedala moja ryšavá kamarátka. ,,Chybu neexistujú." ,,Neexistujú?" začudovala som sa a odchlipla som si z vína. Jemne ma jeho kyslosť zašteklila v hrdle. ,,Pozri, v tom momente si to niečo chcela spraviť. Túžila si po tom. Preto to nie je chyba. Lebo raz si to chcela. A dnes sa z toho môžeš poučiť." Po pár ďalších pohároch vína sme prišli na ďalšie teórie o živote.
- teórie o živote

Denník môj každodenný

Moje tipy a postrehy zo života (február-marec 2017)

16:00:00


Tento týždeň zo mňa vysal všetky zvyšky energie... Gymnázium nie je až takou dobrou voľbou ako sa na začiatku zdá a osem písomiek týždenne tiež nie sú úplne k smiechu. Navyše ak tam trčíte do pol štvrtej. Každopádne, dnes vám prinášam niekoľko extrémne dôležitých tipov a postrehov z môjho extrémne zaujímavého života. Dúfam, že vaše dni sú o niečo zábavnejšie ako tie moje a snáď ich trávite o niečo produktívnejšie ako sedením nad knihami (teda nad nejakými tými pozliepanými poznámkami) a drtením sa 24/7.
EDIT: Piatková night out ma nakopla elánom. Milujem piatkové večery plné smiechu. 

1. Verte svojej intuícií. Ehm, viac v článku.
2. Buďte otvorení novým možnostiam a ľuďom. Držať sa toxických ľudí len na dve veci a navyše, keď opustíte svoju comfort zone a možno ľudí, ktorí vám bránili v nových možnostiach, uvidíte, že ich máte kopec a zrazu je všetko akési... krajšie.

O tom ako...

O tom ako sme sa spriatelili s hnevom

17:13:00

Prichádzajú dobré časy. Viem to. Lebo teraz mi je nanič a po období búrky vždy vykukne slnko, však? Ehm, odpustite mi tento mega klišé začiatok... Len mám pocit, že jednoducho potrebujem napísať článok, aby som namotivovala sama seba a dodala si potrebnú dávku optimizmu. No a možno na to natrafí niekto, kto to bude potrebovať rovnako ako ja. Mávam obdobia, kedy som jednoducho (áno, priznávam) zatrpknutá. Som zatrpknutá, ale čo je ešte horšie - ľutujem sa. Ľutujem seba a všetko, čo sa mi deje, sťažujem sa na ľudí naokolo, na každú hlúposť, ktorá ma postihne a na konci dňa si líham s hlavou ako balón, plná hnevu a úzkosti. Veľa  som nad tým rozmýšľala a myslím, že nie som sama. Mám pocit, že celkovo my - ľudia - sa tak nejako zvláštne vyžívame v hľadaní akejkoľvek drobnosti, na ktorú by sme si mohli ponadávať. Aby sme sa mohli poľutovať, aby sme mohli obviniť niečo alebo niekoho iného, okrem seba. Aby sme sa ,,rozptýlili" a vlastne, mám pocit, že nás to tak trochu aj baví dookola a dookola sa sťažovať na tú istú hlúposť a živiť v sebe hnev deň čo deň namiesto toho, aby sme mávli rukou a nechali to tak. Prečo?!

Moje lenivé Vianoce

16:28:00

  Zdravím! Vianoce sa skončili a rovnako tak aj môj každodenný režim pozostávajúci z pojedania koláčikov a následného zalahnutia do postele, po prípade čítania knihy či pozerania seriálov, Ani si neviete predstaviť ako veľmi som si tento pokoj užívala a ako veľmi som ho po náročných mesiacoch v škole potrebovala. Dnes už som opäť v plnom pracovnom nasadení a mordujem sa nad písaním mojej úplne prvej seminárnej práce (fingers crossed!). Tak či onak, dúfam, že ste si Vianoce užili a že si ešte viac užijete Silvestra nech už ho trávite kdekoľvek! 
  
Today is a perfect day to relax! Keď už vám to hovorí aj podšálka, asi na tom niečo bude!

O tom ako...

O tom ako chcem byť Malým Princom

21:37:00


Čím som staršia, tým mám viac povinností. Škola zaberá väčšinu môjho času, ďalšiu časť jazykovka, príprava na maturitu, spoločenský život, kamaráti... V poslednej dobe som si však začala uvedomovať, že všetky tieto faktory prevzali moc nado mnou a nad tým ako vnímam svet okolo seba, ako veľmi sa sústredím na tie ,,malé veci" a ako je zrazu všetko inak. Možno je to tým, že sa zo mňa stáva už oficiálne plnoletý občan a práve z toho mám strach. Mám strach zo zabudnutia. Z toho, že budem dospelákom z knižky Malý Princ, ktorého tak veľmi neznášal. Mám strach, že pomaly prestanem vnímať všetko to krásne okolo seba, pretože budem zaujatá honbou za niečím, na čom v skutočnosti ani nezáleží.

Denník môj každodenný

Moje ,,životné" skúsenosti (leto 2016)

17:39:00


Do školy som nastúpila s úsmevom na tvári. Seriózne. S nefalšovaným. Toto leto ma tak napumpovalo dobrou náladou a akousi chuťou do života, že to ani nešlo sa na svet mračiť, hoci obloha sa mračila a plakala o stošesť. Ja som sa snažila pochmúrne ulice rozžiariť svojou dobrou náladou, ktorú snáď cítili aj ľudia okolo. Vážim si dobré dni. Pominú. Rovnako ako zlé. Viete, občas musíte byť sebeckí, nech to znie akokoľvek zle. Nenechajte si vziať vašu dobrú náladu, len preto, že vás obklopujú ľudia s opačnou. Nenechajte sa stiahnuť inými a nedovoľte, aby ste sa cítili vinní za to, že vy sa usmievate zatiaľ čo iní sa mračia. Každý má na výber. Vždy.
Možno dnes nemáte deň D. Možno však žiarite ako slniečka. Tak či onak, dúfam, že vás dnešný úsmevný článok o mojich ,,životných" radách pobaví a vezmete ho s humorom. Ja som sa pri písaní a spomínaní na všetky tie slnečné chvíle extrémne bavila!


Popular Posts

Like us on Facebook

Flickr Images